Najnovší výskum, ktorý bol vykonaný pod vedením prof. Josepha Fullera na Harvard Business School dokazuje, že rastúca „opatrovateľská“ kríza výrazne negatívne ovplyvňuje ziskovosť firiem a efektívnosť zamestnancov (1).
Podľa výsledkov tohto nového výskumu, 80% zamestnancov s povinnosťami neformálneho opatrovania uviedlo, že ich produktivita bola opatrovaním negatívne ovplyvnená, ale len 24% zamestnávateľov si myslí, že tieto povinnosti vplývajú na výkonnosť ich pracovného kolektívu. Výskum zároveň uvádza, že 3 zo 4 zamestnancov v USA majú povinnosti opatrovania, či už ide o deti, hendikepovaných rodinných príslušníkov, alebo blízkych seniorov.
Rozdielne vnímanie problému
Toto disproporčné vnímanie neformálnych opatrovateľských povinností medzi zamestnancami a zamestnávateľmi odhaľuje, že spoločnosti v USA, a podobne v celom vyspelom západnom svete, čelia z dôvodu populačných zmien a zmien na pracovnom trhu kríze a pritom si ju stále odmietajú priznať.
Prof. Fuller povedal „Je jasné, že firmy môžu získať konkurenčnú výhodu investovaním do kultúry starostlivosti. Najprv však musia rozpoznať problém a implementovať stratégiu premyslenej starostlivosti na podporu svojich zamestnancov.“
Ďalej uvádza „Vzhľadom na vplyv na pracovnú silu, a najmä vplyv na zamestnancov, ktorých je najťažšie a najdrahšie nahradiť, je zarážajúce, akí slepí sú mnohí zamestnávatelia v USA, pokiaľ ide o mieru, do akej povinnosti starostlivosti o zamestnancov ovplyvňujú ich prácu“.
Lepšie pochopenie mnohých aspektov každodenného života, a to ako starostlivosť ovplyvňuje zamestnancov, môže pomôcť progresívnym a sociálne zodpovedným zamestnávateľom vybudovať si empatiu a podporovať kreatívne riešenia, ktoré budú prospešné pre všetkých zúčastnených.
Výzvy, ktorým čelia zamestnanci-opatrovatelia
Pozrime sa detailnejšie na niektoré problémy, ktorým pravidelne čelia zamestnanci – opatrovatelia pri žonglovaní medzi pracovnými povinnosťami, rodinou a opatrovaním:
- Stres a vyhorenie
Opatrovatelia kladú na prvé miesto potreby iných, či už to sú osoby o ktoré sa starajú, alebo ich manažér v práci. Len ťažko všetko stíhajú a hľadajú rovnováhu, len občas majú chvíľu pre seba a pre odpočinok. Toto je dokonalý recept na stres a vyhorenie. 70% zamestnancov – opatrovateľov uvádza nepriaznivé symptómy duševného zdravia (2).
- Finančná záťaž
45 % opatrovateľov uvádza aspoň jeden negatívny finančný dopad ako sú zníženie úspor, prevzatie dlhu, oneskorené platenie účtov a ďalšie (3).
- Psychické a fyzické zdravotné záťaže
Kým počet opatrovateľov stúpa, ich blaho klesá. Zamestnanci – opatrovatelia často uvádzajú, že úloha opatrovateľa zhoršila ich vlastný zdravotný stav. Zvýšený stres a nerovnováha v živote prerastá do rôznych krátkodobých a dlhodobých zdravotných problémov. Výsledkom je, že trpia vyššou mierou srdcových chorôb, bolestí hlavy, refluxom kyseliny a množstvo ďalších stavov súvisiacich so stresom.
- Izolácia a osamelosť
Opatrovatelia sa často cítia neschopní požiadať o pomoc iných, najmä zo strachu, že budú vnímaní ako nespoľahliví alebo menej lojálni spoločnosti. Tiež sa obávajú potenciálnych dôsledkov v práci kvôli ich opatrovateľským povinnostiam. Výsledkom je, že 21 % z nich sa cíti osamelo (3).
- Odchod zo zamestnania
Jedným z najviac negatívnych dôsledkov pre zamestnanca – opatrovateľa je odchod zo zamestnania a strata kariérnych príležitosti. Zároveň je to aj jeden z hlavných zdrojov dodatočných nákladov firiem spôsobených ignorovaním tohto javu.
Pre firmy s tým potom súvisí potreba nájsť, prijať a vytrénovať nových zamestnancov, strata know-how, či prechodné zníženie produktivity.
Najvýznamnejšie faktory, ktoré prispeli k takýmto odchodom, boli podľa spomínanej štúdie: nedostupné náklady na platenú pomoc (53 %), neschopnosť nájsť si dôveryhodnú a kvalifikovanú platenú pomoc (44 %) a neschopnosť plniť si pracovné povinnosti v dôsledku zvýšených opatrovateľských povinností (40 %) – všetky oblasti, v ktorých by zamestnávatelia mohli poskytovať poradenstvo, infraštruktúru alebo podporu.
Iný pohľad na benefity
Autori štúdie sa dostali aj k otázke filozofie benefitov. Väčšina spoločností uvažuje o benefitoch ako univerzálnom a štandardnom súbore výhod. Svojim zamestnancom ponúknem x – výhod v štýle cafetéria, z ktorých si zamestnanci môžu vybrať a tým spoločnosť zvýši svoju atraktivitu. Ak však spoločnosti nezačnú so segmentovaným modelom, v ktorom porozumejú demografickým údajom vo vlastnej spoločnosti a medzi iným povinnostiam zamestnancov – opatrovateľov, môžu im uniknúť skutočné potreby ich najcennejších zamestnancov a spôsob ako im pomôcť a tým zvýšiť ich oddanosť spoločnosti.
O spôsobe ako by firma mohla znížiť náklady a podporiť produktivitu tým, že pomôže svojím zamestnancom – opatrovateľom s ich špecifickými potrebami, si povieme v ďalšom článku.
Zdroje:
- Cela správa z citovaného výskumu je k dispozícii na: http://www.hbs.edu/managing-the-future-of-work/research/Pages/the-caring-company.aspx
- https://www.cdc.gov/mmwr/volumes/70/wr/mm7024a3.htm?s_cid=mm7024a3_w
- The National Alliance for Caregiving (NAC) and AARP – report: Caregiving in the U.S. 2020.